1. Prozodické vlastnosti reči

Téma: Prozodické vlastnosti reči

Tematické zameranie úloh: Charakteristika prozodických vlastností reči. (zameranie na reprodukciu a pochopenie stanoveného učiva, práca s textom, prevláda forma monológu).

Prozodické vlastnosti reči

• Sú to zvukové prvky hovoreného jazyka ktoré nevyjadrujú priamo význam slova, ale menia spôsob ako na poslucháča pôsobí reč. Obohacujú reč o emocionálny, výrazový a zvukový rozmer a tým prispievajú k zrozumiteľnosti a estetike reči.

Hlavné prozodické vlastnosti reči

Tónová modulácia

1. Melódia

• Melódia je zmena výšky hlasu počas hovorenia. Pomáha nám rozlíšiť druhy viet.

príklad:

"Ideš domov." – oznam, klesajúca intonácia

"Ideš domov?" – otázka, stúpajúca intonácia

"Kde bývaš?" - otázka. klesajúca intonácie pri kto, čo, kde…

"Poď sem!" – rozkaz, dôrazná a prudká intonácia

Časová modulácia

1. Rytmus

• Rytmus je pravidelné striedanie prízvučných a neprízvučných slabík. V reči tak vytvára plynulosť. Dôležitý je pri prednese alebo recitácií

Prízvučné a neprízvučné slabiky

O-svetlenie

NE-závislosť

O- a NE- sú prízvučné slabiky pretože na ne kladieme dôraz pri vyslovnosti. Vyslovujeme ich silnejšie, dlhšie s vyšším tónom. V slovenčine býva vždy na prvej slabike slova.

Neprízvučné sú všetky ostatné slabiky v slove pretože na ne nekladieme dôraz takže ich vyslovujeme slabšie, tichšie a kratšie.

1. Tempo reči

• Tempo reči vyjadruje emocionálny stav hovoriaceho. Môže byť rýchle, normalne alebo pomalé. Ovplyvnuju to emócie ako napríklad hnev, nervozita alebo radosť. Vďaka tempu vieme aj zdôrazniť a vyzdvihnúť dôležité časti prejavu.

1. Pauzy

• Pauzy sú prestávky v hovorení. Odelia významové časti viet, umožňujú poslucháčovi lepšie pochopiť obsah viet a hovoriacemu dávajú čas na nadýchnutie teda existujú dva typy prestávok a to 1. Logické a 2. Fyziologické

1. Kvantita

• Kvantita je časové trvania vo výslovnosti slabík.

Príklad:

vina (niekoho vina) - vína (viacero druhov vína)

Silová modulácia

1. Dôraz

• V bežnej reči môžeme klásť dôraz na cele slovo vo vete. Dôraz na slove mení postoj hovoriaceho.

Priklady:

ON to povedal (povedal to on a nikto iný)

On to POVEDAL (on to povedal nie len naznačil)

On to povedal VČERA (kladieme dôraz na čas)