Lexikológia a sémantika - všeobecné poznámky

Lexikológia a sémantika – všeobecné poznámky

1. Lexikológia – definícia a predmet skúmania

Lexikológia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá slovnou zásobou (lexikou) jazyka. Skúma vlastnosti slov, ich význam, vzájomné vzťahy medzi slovami a spôsob ich tvorenia.

Hlavné oblasti lexikológie:

• Všeobecná lexikológia – skúma všeobecné princípy tvorby slovnej zásoby.

• Konkrétna lexikológia – analyzuje slovnú zásobu konkrétneho jazyka (napr. lexikológia slovenského jazyka).

• Historická lexikológia – skúma vývoj slovnej zásoby a zmeny vo význame slov v priebehu dejín.

• Kontrastívna lexikológia – porovnáva slovnú zásobu dvoch alebo viacerých jazykov.

• Aplikovaná lexikológia – súvisí s tvorbou slovníkov (lexikografia) a skúmaním správneho používania slov (normatívna lexikológia).

2. Sémantika – význam slov

Sémantika je jazykovedná disciplína, ktorá skúma významy slov a slovných spojení. Základom sémantiky je vzťah medzi označujúcim (slovom) a označovaným (významom, realitou).

Základné pojmy sémantiky:

• Denotatívny význam – základný, objektívny význam slova (napr. dom – stavba určená na bývanie).

• Konotatívny význam – subjektívne a emocionálne významy slova, ktoré závisia od kontextu (napr. domov – miesto, kde sa cítime bezpečne).

• Sémantické vzťahy medzi slovami:

• Synonymá – slová s rovnakým alebo podobným významom (radosť – šťastie).

• Antonymá – slová s opačným významom (teplo – chlad).

• Homonymá – slová, ktoré rovnako znejú, ale majú odlišný význam (zámok – "stavba" vs. "mechanizmus na uzamykanie").

• Polysémia – viacvýznamovosť slova (koruna – "hlava štátu", "časť stromu", "mena").

3. Slovná zásoba a jej vrstvy

Slovná zásoba je súhrn všetkých slov, ktoré sa používajú v danom jazyku. Delíme ju na:

• Aktívnu slovnú zásobu – slová, ktoré bežne používame v komunikácii.

• Pasívnu slovnú zásobu – slová, ktorým rozumieme, ale ich nepoužívame často.

Podľa pôvodu slovná zásoba obsahuje:

• Domáce slová – pôvodné slová v jazyku (chlieb, voda, dom).

• Cudzie slová – slová prevzaté z iných jazykov (mobil, hamburger, hotel).

Podľa štylistického rozvrstvenia:

• Neutrálne slová – bežné slová bez emocionálneho náboja (stôl, auto).

• Hovorové slová – používané v neformálnej komunikácii (babrák, makať).

• Odborné slová (termíny) – používané v odborných oblastiach (elektrón, syntax).

• Poetizmy – básnické výrazy (luna namiesto mesiac).

• Archaizmy – zastarané slová (šenk – krčma).

• Neologizmy – nové slová v jazyku (selfie, influencer).

• Vulgarizmy, slang, žargón – nespisovné vrstvy slovnej zásoby.

4. Vývoj slovnej zásoby

Slovná zásoba sa neustále mení vplyvom spoločenských, technologických a kultúrnych faktorov.

• Obohacovanie slovnej zásoby

• Tvorenie slov (derivácia, kompozícia, skracovanie) – autobus, vodovod, PC.

• Prenášanie významu (metafora, metonymia) – železná vôľa (metafora), čítam Shakespeara (metonymia).

• Preberanie slov z iných jazykov – internet, pizza, taxi.

• Zanikanie slov (archaizácia) – slová, ktoré sa prestali používať (dereš, richtár).

5. Lexikografia – tvorba slovníkov

Lexikografia je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá zostavovaním slovníkov.
Typy slovníkov:

• Výkladové slovníky – vysvetľujú význam slov (Slovník slovenského jazyka).

• Synonymické slovníky – ponúkajú slová s rovnakým alebo podobným významom.

• Etymologické slovníky – skúmajú pôvod slov.

• Pravidlá slovenského pravopisu – určujú spisovnú normu jazyka.

6. Zhrnutie

Lexikológia a sémantika sú základné jazykovedné disciplíny, ktoré skúmajú slovnú zásobu a význam slov. Pochopenie týchto oblastí pomáha lepšie porozumieť vývoju jazyka, správnemu používaniu slov a významovým vzťahom medzi nimi.

Význam slov – poznámky

VÝZNAM SLOV – SYNONYMÁ, ANTONYMÁ, HOMONYMÁ, POLYSÉMIA

1. Význam slov a jeho typy

Každé slovo má svoj význam, ktorý sa delí na:

• Denotatívny význam – základný, objektívny význam slova (dom – stavba určená na bývanie).

• Konotatívny význam – subjektívny alebo emocionálny význam (domov – miesto, kde sa cítime bezpečne).

Sémantika skúma vzťahy medzi slovami, ktoré delíme na synonymá, antonymá, homonymá a polysémiu.

2. Synonymá

Definícia:
Synonymá sú slová, ktoré majú rovnaký alebo veľmi podobný význam.

Druhy synoným:

1. Úplné (absolútne) synonymá – majú identický význam a môžu sa zamieňať vo všetkých kontextoch (zem – pôda).

2. Čiastočné synonymá – majú podobný význam, ale ich použitie závisí od kontextu (chyba – omyl, ale "gramatická chyba" a "logický omyl" nie sú vždy zameniteľné).

3. Štylistické synonymá – líšia sa štýlovou príslušnosťou (jesť – hodovať – tlačiť).

4. Frazeologické synonymá – vyjadrujú ten istý význam, ale vo forme frazeologických spojení (mať šťastie – stáť pod šťastnou hviezdou).

Príklady:

• pekný – krásny – pôvabný – nádherný

• hovoriť – rozprávať – vravieť – komunikovať

3. Antonymá

Definícia:
Antonymá sú slová s opačným významom.

Druhy antoným:

1. Stupeňové antonymá – medzi nimi existuje prechodná stupňovitosť (teplý – chladný – ľadový).

2. Komplementárne antonymá – navzájom sa vylučujú, neexistuje medzi nimi stredný stupeň (mŕtvy – živý).

3. Konverzné antonymá – vyjadrujú vzájomný vzťah dvoch vecí, pričom zmena perspektívy mení význam (kúpiť – predať).

Príklady:

• veľký – malý

• dobrý – zlý

• výhra – prehra

• ráno – večer

4. Homonymá

Definícia:
Homonymá sú slová, ktoré sa rovnako píšu alebo vyslovujú, ale majú odlišný význam.

Druhy homoným:

1. Úplné homonymá – zhodujú sa vo výslovnosti aj v písomnej podobe, ale majú úplne odlišný význam (kľúč – "kľúč k dverám" vs. "hudobný kľúč").

2. Čiastočné homonymá – zhodujú sa len v niektorých gramatických tvaroch (padá – od slovesa "padať", ale aj "padá rozhodnutie").

3. Homofóny – rovnako sa vyslovujú, ale píšu sa odlišne (býk – biť).

4. Homografy – rovnako sa píšu, ale odlišne vyslovujú (mlynár – mlynár s rôznym prízvukom).

Príklady:

• zámok (budova) – zámok (na dverách)

• vlna (materiál) – vlna (na mori)

• pera (z vtáka) – pero (na písanie)

5. Polysémia (viacvýznamovosť slov)

Definícia:
Polysémia znamená, že jedno slovo má viacero významov, ktoré sú medzi sebou významovo prepojené.

Druhy polysémie:

1. Metaforická polysémia – význam slova sa prenáša na základe podobnosti (hlava – "časť tela" aj "hlava štátu").

2. Metonymická polysémia – význam sa prenáša na základe vecnej súvislosti (čítať Shakespeara – teda jeho dielo).

Príklady:

• koreň (rastliny) – koreň (matematický pojem)

• list (stromu) – list (poštová zásielka)

• ucho (na tele) – ucho (na hrnčeku)

6. Zhrnutie a porovnanie

Typ slovného vzťahu

Definícia

Príklad

Synonymá

Slová s rovnakým alebo podobným významom

krásny – nádherný

Antonymá

Slová s opačným významom

horúci – studený

Homonymá

Slová, ktoré rovnako znejú, ale majú iný význam

hrad (stavba) – hrad (v šachu)

Polysémia

Slovo s viacerými významami v rôznych kontextoch

koruna (stromu, hlavy, meny)

Cudzie slová a ich pravopis - poznámky

CUDZIE SLOVÁ A ICH PRAVOPIS

1. Čo sú cudzie slová?

Cudzie slová sú slová prevzaté z iných jazykov, ktoré sa integrovali do slovnej zásoby slovenčiny. Môžu si zachovať svoj pôvodný pravopis, alebo sa postupne prispôsobiť slovenským pravopisným pravidlám.

Dôvody preberania cudzích slov:

• Rozvoj vedy, techniky a kultúry (internet, telefonát).

• Globalizácia a kontakt s inými jazykmi (manager, influencer).

• Prenikanie medzinárodných výrazov (hotel, taxi).

• Historické faktory (vplyv latinčiny, nemčiny, maďarčiny na slovenčinu).

2. Pravopis cudzích slov

Cudzie slová sa v slovenskom jazyku upravujú podľa niekoľkých pravidiel:

a) Pôvodná podoba vs. prispôsobená podoba

• Pôvodná podoba: slová si zachovávajú originálny pravopis (hobby, interview).

• Prispôsobená podoba: slová sa upravujú podľa slovenských pravopisných pravidiel (manažér, džínsovina).

b) Výslovnosť a písanie

Niektoré cudzie slová sa píšu a vyslovujú rovnako (hotel, test), iné sa prispôsobili slovenskej výslovnosti (džem – z ang. jam).

c) Pravopisné pravidlá:

1. Zachovanie pôvodnej výslovnosti:

• team → tím

• business → biznis

2. Úprava na slovenský pravopis:

• manager → manažér

• computer → počítač

3. Zmena písania niektorých hlások:

• gymnast → gymnasta

• bank → banka

4. Pridanie slovenských prípon:

• turista (z lat. tourist)

• žurnalistika (z fr. journalisme)

3. Delenie cudzích slov podľa pôvodu

Cudzie slová môžeme rozdeliť podľa jazyka, z ktorého boli prevzaté:

a) Latinské a grécke slová

Tieto slová sú často používané v medicíne, vede a náboženstve.

• dokument, univerzita, múzeum, rádio, televízia, doktor

• biológia, psychológia, teleskop

b) Anglické slová

Veľa anglicizmov sa používa v technike, ekonomike a popkultúre.

• computer → počítač

• email → e-mail

• weekend → víkend

c) Francúzske slová

Často sa používajú v umení, diplomacii a gastronómii.

• šampón (fr. shampooing)

• menu, hotel, žurnalistika

d) Nemecké slová

Majú historický vplyv na slovenčinu.

• kancelária, majster, žiak, vŕtačka

e) Maďarské slová

• čarda, guláš, kaštieľ

4. Skloňovanie a používanie cudzích slov v slovenčine

Cudzie slová sa skloňujú podľa vzorov podstatných mien v slovenčine.

a) Skloňovanie mužských cudzích slov

1. Slová zakončené na -r, -l, -n, -t, -d sa skloňujú podľa vzoru chlap

• manažér – manažéra – manažérovi – manažéra

• hotel – hotela – hotelu – hotel

2. Slová zakončené na -e sa neskláňajú (klišé, interview).

b) Skloňovanie ženských cudzích slov

• Skloňujú sa podľa vzoru žena

• kamera – kamery – kamere – kameru

• operácia – operácie – operácii – operáciu

c) Skloňovanie stredných cudzích slov

• Väčšinou podľa vzoru mesto

• téma – témy – téme – tému

• klubko – klubka – klubku

5. Pravopisné chyby pri cudzích slovách

Najčastejšie chyby pri písaní cudzích slov:
❌ manager → ✅ manažér
❌ kompjúter → ✅ počítač
❌ biznis → ✅ obchod
❌ weekend → ✅ víkend
❌ selfie → ✅ selfka

6. Neologizmy a preberanie nových slov

V súčasnosti pribúdajú nové slová z angličtiny a iných jazykov. Niektoré sa prispôsobujú, iné zostávajú v pôvodnej podobe.

Príklady nových slov:

• influencer → influencér

• hashtag → hešteg

• stream → streamovanie

Štylistické vrstvy slovnej zásoby - poznámky

1. Čo sú štylistické vrstvy slovnej zásoby?

Slovná zásoba sa delí na viac vrstiev podľa toho, ako a kde sa jednotlivé slová používajú. Tieto vrstvy majú rôzne funkcie a patria do rôznych jazykových štýlov.

Delíme ich na:

• Neutrálne slová

• Hovorové slová

• Odborné slová (termíny)

• Archaizmy a historizmy

• Neologizmy

2. Neutrálne slová

Definícia:
Neutrálne slová sú slová, ktoré nemajú žiadne špeciálne citové ani štylistické zafarbenie. Používajú sa v bežnej komunikácii aj v písomných prejavoch.

Príklady:

• dom, strom, voda, človek, chodiť, písať

Použitie:

• Bežná komunikácia

• Odborné texty

• Administratívne a úradné dokumenty

3. Hovorové slová

Definícia:
Hovorové slová sa používajú v neformálnej komunikácii. Sú uvoľnené, často sa vyskytujú v každodennej reči.

Príklady:

• makať (pracovať), babka (stará mama), frajer (priateľ), decko (dieťa), kecy (reči)

Použitie:

• Bežná reč medzi ľuďmi, Hovorový štýl v literatúre, Dialógy v knihách a filmoch

4. Odborné slová (termíny)

Definícia:
Odborné slová (termíny) sa používajú v špecifických oblastiach, ako sú veda, technika, medicína a iné profesie.

Druhy odborných slov:

• Medicínske termíny: diagnóza, chirurgia, terapia

• Technické termíny: motor, software, procesor

• Právnické termíny: obžaloba, súdne konanie, žalobca

• Matematické termíny: derivácia, integrál, sústava

Použitie:

• Odborné texty (učebnice, vedecké práce)

• Lekárske a právnické dokumenty

• Technické manuály

5. Archaizmy a historizmy

Archaizmy

Definícia:
Archaizmy sú zastarané slová, ktoré sa už v bežnej reči nepoužívajú, ale kedysi boli súčasťou slovnej zásoby.

Príklady:

• šenk (krčma), dereš (mučiarsky nástroj), ráčte (prosím)

Použitie:

• Historická literatúra

• Nárečové prejavy

• Umelecká literatúra

Historizmy

Definícia:
Historizmy sú slová, ktoré pomenúvajú veci alebo pojmy, ktoré v súčasnosti už neexistujú.

Príklady:

• groš (staré platidlo), paloš (starý typ meča), richtár (starosta v minulosti)

Použitie:

• Dejepisné texty

• Historická literatúra

• Filmy a divadelné hry s historickou tematikou

6. Neologizmy

Definícia:
Neologizmy sú nové slová, ktoré vznikli v jazyku nedávno a reflektujú súčasný vývoj spoločnosti, technológií a kultúry.

Príklady:

• selfie (fotografia seba samého), influencer (osoba ovplyvňujúca verejnosť na internete), podcast (internetový zvukový záznam)

Použitie:

• Digitálne médiá

• Sociálne siete

• Súčasná publicistika

7. Slovníky a ich význam

Slovníky sú jazykové príručky, ktoré pomáhajú používateľom pochopiť význam slov, ich pravopis a správne používanie.

Typy slovníkov:

1. Výkladový slovník – vysvetľuje význam slov (Slovník slovenského jazyka).

2. Synonymický slovník – ponúka slová s rovnakým alebo podobným významom.

3. Etymologický slovník – skúma pôvod slov.

4. Slovník cudzích slov – obsahuje významy prevzatých slov.

5. Pravidlá slovenského pravopisu – určujú normy písania a používania slov.

8. Zhrnutie

Štylistická vrstva

Príklady

Použitie

Neutrálne slová

dom, stôl, písmeno

Bežná komunikácia

Hovorové slová

babka, decko, makať

Každodenná reč, neformálne texty

Odborné slová (termíny)

integrál, chirurg, software

Odborná literatúra, vedecké texty

Archaizmy

šenk, dereš, ráčte

Historická literatúra, nárečia

Historizmy

groš, paloš, richtár

Dejepisné texty, filmy

Neologizmy

selfie, podcast, influencer

Internet, moderná komunikácia

✅ Pravidlá pri používaní štylistických vrstiev:

1. Používaj neutrálne slová v bežnej komunikácii.

2. Hovorové slová patria do neformálnych situácií.

3. Odborné termíny sú dôležité v akademických a pracovných textoch.

4. Archaizmy a historizmy používaj len v špecifických kontextoch.

5. Neologizmy sa rýchlo menia, preto sleduj jazykový vývoj.