
Pravopis

Pravopis poznámky
1. Rozdiely medzi i/y, veľké a malé písmená
Písanie i/y v slovách
V slovenčine sa písanie i/y riadi týmito pravidlami:
1.1 Po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, k, g, h, ch) píšeme vždy y
napr. dobyť, chytať, tvrdý, hlboký, hrdý
1.2 Po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž, c, j) píšeme vždy i
napr. ďateľ, piť, chcieť, ľalia, šťastie
1.3 Po obojakých spoluhláskach (b, m, p, r, s, v, z) sa píše:
Y vo vybraných slovách (byť, myš, ryba, syn, zvyk, bystrý)
I v ostatných prípadoch (bidlo, vila, zima, pilný)
Veľké a malé písmená
1.4 Veľké písmeno píšeme pri:
Vlastných menách (osoby, zvieratá, geografické názvy) – Ján, Slovensko, Tatry
Historických udalostiach, sviatkoch – Druhá svetová vojna, Vianoce
Úradných názvoch inštitúcií – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky
Názvoch ulíc, námestí, mostov – Most SNP, Ulica 29. augusta
1.5 Malé písmeno píšeme pri:
Všeobecných pomenovaniach – slovenčina, angličtina, matematika
Pomenovaniach obyvateľov – slovenský občan, bratislavský rodák
2. Písanie predložiek a spojok (s/z, k/ku, v/vo)
Predložky "s" a "z"
2.1 Použitie "s"
pred slovami, ktoré začínajú na: P, B, M, V (s bratom, s vetrom, s matkou)
slabičné R, L (s radosťou, s ľútosťou)
H, CH, G, K (s humorom, s kamarátom, s chlapcom)
2.2 Použitie "z"
pred slovami, ktoré začínajú na: D, T, N, L, Ľ, C, Č, DŽ, Š, Ž, J, R, S, Z, F (z domu, z lesa, z filmu)
Predložky "k" a "ku"
2.3 Použitie "k"
pred slovami začínajúcimi na spoluhlásku (k domu, k otcovi)
2.4 Použitie "ku"
pred slovami začínajúcimi na K, G alebo skupinu spoluhlások (ku kraji, ku komu)
Predložky "v" a "vo"
2.5 Použitie "v"
bežné použitie pred väčšinou slov (v škole, v meste, v dome)
2.6 Použitie "vo"
pred slovami začínajúcimi na V, F alebo pred skupinou spoluhlások (vo Francúzsku, vo firme)
3. Písanie čiarok v súvetiach
3.1 Čiarka sa píše pred podraďovacími spojkami:
že, aby, keď, ak, lebo, pretože, keďže, hoci, i keď (napr. Povedal, že príde.)
ktorý, čo, ako, kde, kedy (napr. Mesto, kde som vyrastal, je krásne.)
3.2 Čiarka sa píše pri vymenúvaní vety:
pri stupňovacích spojkách ba, ba aj, ba dokonca
pri odporovacích spojkách ale, avšak, lenže (napr. Povedal to, ale nebolo to pravda.)
3.3 Čiarka sa nepíše pri spojkách "a, i, ani, či, alebo" v jednoduchých vetách:
Kupujem si jablká a hrušky.
Ani neprišiel, ani sa neozval. (členenie na dve vety – čiarka áno)
4. Spodoba a výslovnostné javy (znelostná asimilácia, rytmický zákon)
4.1 Spodoba (znelostná asimilácia)
Znelé spoluhlásky (b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h) sa menia na neznelé (p, t, ť, k, c, č, s, š, ch), ak nasleduje neznelá hláska.
Neznelé spoluhlásky sa menia na znelé, ak nasleduje znelá hláska.
Príklady:
"dopis" → vyslovujeme ako "topis" (znelá "d" sa zmení na "t").
"svadba" → vyslovujeme ako "svapba" (b sa mení na p).
4.2 Rytmický zákon
V slovenčine nesmú nasledovať dve dlhé slabiky po sebe:
Správne: krásna žena (krátke-dlhé).
Nesprávne: krásná žena (dlhé-dlhé, čo je proti rytmickému zákonu).
Ďalšie príklady:
Dlhé - krátke: zdravý človek.
Dlhé - dlhé (mení sa na krátke): zdraví ľudia (správne).
Výnimky v pravopise
1. Výnimky pri písaní i/y
V slovenčine sa písanie i/y riadi pevnými pravidlami, no existujú slová, ktoré tieto pravidlá porušujú. Tieto výnimky vznikli historickým vývojom jazyka alebo prevzatím cudzích slov.
1.1 Výnimky pri písaní i/y po tvrdých spoluhláskach
Po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, k, g, h, ch) sa zvyčajne píše y, avšak existujú výnimky, kde sa píše i:
hlinený
hniezdo
knieža
chlieb
chlp
Tieto slová pochádzajú z praslovanského základu a zachovali si pôvodnú podobu.
1.2 Výnimky pri písaní i/y po mäkkých spoluhláskach
Po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž, c, j) sa bežne píše i, no v niektorých cudzích slovách sa vyskytuje y:
cyklus
hystéria
gymnázium
fyzika
synagóga
Tieto slová pochádzajú z gréckeho a latinského jazyka a preto sa zachovalo pôvodné "y".
2. Výnimky pri vybraných slovách
Vybrané slová po obojakých spoluhláskach majú niekoľko výnimiek, ktoré treba zvlášť zapamätať.
2.1 Výnimky po B
byvol
bytosť
obyčaj (hoci "oby" je v niektorých prípadoch považované za pravidelné vybrané slovo)
2.2 Výnimky po M
Po "m" sa vždy píše "i", ale vybrané slová po "m" majú svoje špecifiká:
mylný
myšlienka
mytológia
myšiak
Slová ako míľnik, minúť nie sú vybrané slová a píšeme ich s "i".
2.3 Výnimky po P
pyšný
pytón
pyl
2.4 Výnimky po R
ryža (cudzí pôvod)
rýdzi
rytiera
2.5 Výnimky po S
syseľ
syrový
syr
sychravý
2.6 Výnimky po V
vyžiť
vyžla
vyzliecť
2.7 Výnimky po Z
zvyskovať
zvyrážaný
3. Výnimky v rytmickom zákone
Rytmický zákon v slovenčine hovorí, že dve dlhé slabiky nemôžu nasledovať po sebe, preto sa často mení dĺžka slabík, no niektoré slová sú výnimkami:
múdry
hlúpy
dlhý
smädný Tieto slová si zachovali pôvodnú dlhú slabiku.
4. Výnimky v zdvojených spoluhláskach
Slovenčina sa vyhýba zdvojeniu niektorých spoluhlások, no existujú prípady, kde zdvojenie zostáva:
krvavec (od krv)
vstupný (od vstup)
rozsypať (od sypať)
5. Výnimky pri písaní veľkých a malých písmen
5.1 Názvy sviatkov
Vianoce, Veľká noc, Troch kráľov (veľké písmená)
dušičky, meniny, narodeniny (malé písmená)
5.2 Názvy geografických útvarov
Tatry, Alpy, Dunaj, Orava (veľké písmená)
vysoké tatry, slovenské rudohorie (malé písmená, ak nie sú súčasťou oficiálneho názvu)
