Pravopis poznámky

1. Rozdiely medzi i/y, veľké a malé písmená

Písanie i/y v slovách

V slovenčine sa písanie i/y riadi týmito pravidlami:

1.1 Po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, k, g, h, ch) píšeme vždy y

• napr. dobyť, chytať, tvrdý, hlboký, hrdý

1.2 Po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž, c, j) píšeme vždy i

• napr. ďateľ, piť, chcieť, ľalia, šťastie

1.3 Po obojakých spoluhláskach (b, m, p, r, s, v, z) sa píše:

• Y vo vybraných slovách (byť, myš, ryba, syn, zvyk, bystrý)

• I v ostatných prípadoch (bidlo, vila, zima, pilný)

Veľké a malé písmená

1.4 Veľké písmeno píšeme pri:

• Vlastných menách (osoby, zvieratá, geografické názvy) – Ján, Slovensko, Tatry

• Historických udalostiach, sviatkoch – Druhá svetová vojna, Vianoce

• Úradných názvoch inštitúcií – Ministerstvo školstva Slovenskej republiky

• Názvoch ulíc, námestí, mostov – Most SNP, Ulica 29. augusta

1.5 Malé písmeno píšeme pri:

• Všeobecných pomenovaniach – slovenčina, angličtina, matematika

• Pomenovaniach obyvateľov – slovenský občan, bratislavský rodák

2. Písanie predložiek a spojok (s/z, k/ku, v/vo)

Predložky "s" a "z"

2.1 Použitie "s"

• pred slovami, ktoré začínajú na: P, B, M, V (s bratom, s vetrom, s matkou)

• slabičné R, L (s radosťou, s ľútosťou)

• H, CH, G, K (s humorom, s kamarátom, s chlapcom)

2.2 Použitie "z"

• pred slovami, ktoré začínajú na: D, T, N, L, Ľ, C, Č, DŽ, Š, Ž, J, R, S, Z, F (z domu, z lesa, z filmu)

Predložky "k" a "ku"

2.3 Použitie "k"

• pred slovami začínajúcimi na spoluhlásku (k domu, k otcovi)

2.4 Použitie "ku"

• pred slovami začínajúcimi na K, G alebo skupinu spoluhlások (ku kraji, ku komu)

Predložky "v" a "vo"

2.5 Použitie "v"

• bežné použitie pred väčšinou slov (v škole, v meste, v dome)

2.6 Použitie "vo"

• pred slovami začínajúcimi na V, F alebo pred skupinou spoluhlások (vo Francúzsku, vo firme)

3. Písanie čiarok v súvetiach

3.1 Čiarka sa píše pred podraďovacími spojkami:

• že, aby, keď, ak, lebo, pretože, keďže, hoci, i keď (napr. Povedal, že príde.)

• ktorý, čo, ako, kde, kedy (napr. Mesto, kde som vyrastal, je krásne.)

3.2 Čiarka sa píše pri vymenúvaní vety:

• pri stupňovacích spojkách ba, ba aj, ba dokonca

• pri odporovacích spojkách ale, avšak, lenže (napr. Povedal to, ale nebolo to pravda.)

3.3 Čiarka sa nepíše pri spojkách "a, i, ani, či, alebo" v jednoduchých vetách:

• Kupujem si jablká a hrušky.

• Ani neprišiel, ani sa neozval. (členenie na dve vety – čiarka áno)

4. Spodoba a výslovnostné javy (znelostná asimilácia, rytmický zákon)

4.1 Spodoba (znelostná asimilácia)

• Znelé spoluhlásky (b, d, ď, g, dz, dž, z, ž, h) sa menia na neznelé (p, t, ť, k, c, č, s, š, ch), ak nasleduje neznelá hláska.

• Neznelé spoluhlásky sa menia na znelé, ak nasleduje znelá hláska.

Príklady:

• "dopis" → vyslovujeme ako "topis" (znelá "d" sa zmení na "t").

• "svadba" → vyslovujeme ako "svapba" (b sa mení na p).

4.2 Rytmický zákon

• V slovenčine nesmú nasledovať dve dlhé slabiky po sebe:

• Správne: krásna žena (krátke-dlhé).

• Nesprávne: krásná žena (dlhé-dlhé, čo je proti rytmickému zákonu).

• Ďalšie príklady:

• Dlhé - krátke: zdravý človek.

Dlhé - dlhé (mení sa na krátke): zdraví ľudia (správne).

Výnimky v pravopise

1. Výnimky pri písaní i/y

V slovenčine sa písanie i/y riadi pevnými pravidlami, no existujú slová, ktoré tieto pravidlá porušujú. Tieto výnimky vznikli historickým vývojom jazyka alebo prevzatím cudzích slov.

1.1 Výnimky pri písaní i/y po tvrdých spoluhláskach

Po tvrdých spoluhláskach (d, t, n, l, k, g, h, ch) sa zvyčajne píše y, avšak existujú výnimky, kde sa píše i:

• hlinený

• hniezdo

• knieža

• chlieb

• chlp

Tieto slová pochádzajú z praslovanského základu a zachovali si pôvodnú podobu.

1.2 Výnimky pri písaní i/y po mäkkých spoluhláskach

Po mäkkých spoluhláskach (ď, ť, ň, ľ, č, dž, š, ž, c, j) sa bežne píše i, no v niektorých cudzích slovách sa vyskytuje y:

• cyklus

• hystéria

• gymnázium

• fyzika

• synagóga

Tieto slová pochádzajú z gréckeho a latinského jazyka a preto sa zachovalo pôvodné "y".

2. Výnimky pri vybraných slovách

Vybrané slová po obojakých spoluhláskach majú niekoľko výnimiek, ktoré treba zvlášť zapamätať.

2.1 Výnimky po B

• byvol

• bytosť

• obyčaj (hoci "oby" je v niektorých prípadoch považované za pravidelné vybrané slovo)

2.2 Výnimky po M

Po "m" sa vždy píše "i", ale vybrané slová po "m" majú svoje špecifiká:

• mylný

• myšlienka

• mytológia

• myšiak

Slová ako míľnik, minúť nie sú vybrané slová a píšeme ich s "i".

2.3 Výnimky po P

• pyšný

• pytón

• pyl

2.4 Výnimky po R

• ryža (cudzí pôvod)

• rýdzi

• rytiera

2.5 Výnimky po S

• syseľ

• syrový

• syr

• sychravý

2.6 Výnimky po V

• vyžiť

• vyžla

• vyzliecť

2.7 Výnimky po Z

• zvyskovať

• zvyrážaný

3. Výnimky v rytmickom zákone

Rytmický zákon v slovenčine hovorí, že dve dlhé slabiky nemôžu nasledovať po sebe, preto sa často mení dĺžka slabík, no niektoré slová sú výnimkami:

• múdry

• hlúpy

• dlhý

• smädný Tieto slová si zachovali pôvodnú dlhú slabiku.

4. Výnimky v zdvojených spoluhláskach

Slovenčina sa vyhýba zdvojeniu niektorých spoluhlások, no existujú prípady, kde zdvojenie zostáva:

• krvavec (od krv)

• vstupný (od vstup)

• rozsypať (od sypať)

5. Výnimky pri písaní veľkých a malých písmen

5.1 Názvy sviatkov

• Vianoce, Veľká noc, Troch kráľov (veľké písmená)

• dušičky, meniny, narodeniny (malé písmená)

5.2 Názvy geografických útvarov

• Tatry, Alpy, Dunaj, Orava (veľké písmená)

• vysoké tatry, slovenské rudohorie (malé písmená, ak nie sú súčasťou oficiálneho názvu)