Vetná skladba

VETNÁ SKLADBA (SYNTAX)

Vetná skladba je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá stavbou viet a ich spájaním do súvetí. Skúma, ako sa slová spájajú do vetných členov, ako tieto vetné členy tvoria vety, a ako sa vety spájajú do súvetí.

1. VETA

➡️ Veta je základná jednotka komunikácie, ktorá má gramatickú stavbu a intonačnú uzavretosť.
➡️ Obsahuje podmet a prísudok (dvojčlenná veta) alebo len prísudok (jednočlenná veta).
➡️ Vyjadruje myšlienku, oznam, otázku, rozkaz alebo želanie.

🔹 Veta sa skladá z:
✅ Vetných členov (podmet, prísudok, predmet, príslovkové určenie, prívlastok, doplnok).
✅ Slovosledu – poradia slov vo vete.
✅ Vetnej intonácie – melódie reči, ktorá vyjadruje modalitu vety.

2. SLOVOSED (PORADIE SLOV VO VETE)

➡️ V slovenčine je slovosled pomerne voľný, ale riadi sa pravidlami:

• Základný slovosled je S-P-O (Podmet – Prísudok – Objekt).
• Častice a príklonky stoja hneď za prvým slovom vo vete.
• Dôležité slová sa dávajú na koniec vety.

✍️ Príklady:

• Základný slovosled: Jana číta knihu.
• Inverzný slovosled: Knihu číta Jana. (Dôraz na "knihu".)

3. DRUHY VIET PODĽA KOMUNIKAČNÉHO ZÁMERU

➡️ Podľa toho, čo chce hovoriaci vetou vyjadriť, rozdeľujeme vety na:

A) Oznamovacie vety

✅ Vyjadrujú informáciu, konštatovanie.
✅ Majú klesavú intonáciu.
✍️ Príklady:

• Dnes je krásne počasie.
• Škola sa začína o ôsmej.

B) Opytovacie vety

✅ Vyjadrujú otázku, môžu byť zisťovacie alebo doplňovacie.
✅ Majú stúpavú alebo klesavo-stúpavú intonáciu.

🔹 Zisťovacie otázky – odpoveď áno/nie.

• Pôjdeš dnes von?
• Videla si môj zošit?

🔹 Doplňovacie otázky – vyžadujú konkrétnu odpoveď.

• Kde si bol včera?
• Ako sa voláš?

C) Rozkazovacie vety

✅ Vyjadrujú rozkaz, zákaz, radu alebo výzvu.
✅ Používajú výkričník.
✅ Dôrazná, príkazová intonácia.
✍️ Príklady:

• Okamžite prestaň!
• Zavri dvere!
• Buď opatrný!

D) Želacie vety

✅ Vyjadrujú želanie, túžbu alebo prianie.
✅ Často obsahujú nech, kiežby, bodaj.
✅ Môžu mať výkričník alebo bodku.
✍️ Príklady:

• Kiežby sa to nikdy nestalo!
• Nech sa vám darí!
• Bodaj by sme vyhrali!

E) Zvolacie vety

✅ Vyjadrujú emocionálnu reakciu (radosť, hnev, prekvapenie).
✅ Používajú výkričník.
✅ Majú stúpavú intonáciu.
✍️ Príklady:

• Aký nádherný deň!
• To je ale krásne auto!
• Preboha, čo sa stalo?!

4. VETNÁ INTONÁCIA

➡️ Vetná intonácia je melódia reči, ktorá vyjadruje modalitu vety.
➡️ Rozlišujeme tieto typy intonácie:

🔹 Klesavá intonácia
✅ Oznamovacie vety, rozkazovacie vety.
✍️ Príklady:

• Vonku prší.
• Poď sem!

🔹 Stúpavá intonácia
✅ Zisťovacie opytovacie vety.
✍️ Príklady:

• Pôjdeš von?
• Máš hotovú úlohu?

🔹 Klesavo-stúpavá intonácia
✅ Doplňovacie opytovacie vety.
✍️ Príklady:

• Kedy prídeš domov?
• Ako sa máš?

🔹 Dôrazná intonácia
✅ Rozkazovacie a zvolacie vety.
✍️ Príklady:

• Okamžite prestaň!
• Aké krásne!

ZHRNUTIE

✅ Vetná skladba (syntax) sa zaoberá stavbou viet a ich členmi.
✅ Slovosled v slovenčine je voľný, ale zvyčajne má S-P-O poradie.
✅ Vetná intonácia vyjadruje modalitu vety – môže byť klesavá, stúpavá, klesavo-stúpavá alebo dôrazná.

Druhy viet podľa obsahu a členitosti

Syntax – Vetná skladba

Syntax je jazykovedná disciplína, ktorá sa zaoberá skladbou viet, vzťahmi medzi vetnými členmi a spájaním slov do viet.

Druhy viet podľa obsahu (modality)

Vety môžeme rozdeliť podľa toho, aký postoj hovoriaci vyjadruje voči obsahu vety. Tento postoj sa nazýva modálnosť vety.

1. Oznamovacie vety

➡️ Slúžia na podávanie informácií, oznamov, konštatovanie faktov.
➡️ Majú neurčitú modálnosť – nie sú zafarbené citovo ani imperatívne.
➡️ Na konci sa píše bodka (.)
➡️ Môžu byť kladné alebo záporné.
✍️ Príklady:

• Dnes je krásne počasie.
• Zajtra nepôjdeme do školy.
• Mám rád hudbu.
• Tento film sa mi nepáčil.

2. Opy tovacie vety

➡️ Používajú sa na získavanie informácií.
➡️ Na konci sa píše otáznik (?)
➡️ Delia sa na:

A) Zisťovacie otázky

🔹 Odpoveď môže byť áno / nie
🔹 Často začínajú pomocnými slovesami: Je? Má? Bude? Vieš?
✍️ Príklady:

• Máš už hotové úlohy?
• Prídeš dnes na tréning?
• Bude zajtra pršať?

B) Doplňovacie otázky

🔹 Odpoveď nie je áno / nie, ale konkrétna informácia.
🔹 Začínajú sa opytovacími zámenami a príslovkami: kto, čo, kde, kedy, prečo, ako, ktorý
✍️ Príklady:

• Kde si bol včera večer?
• Ako sa volá tvoj pes?
• Ktorý film si videl naposledy?

3. Rozkazovacie vety

➡️ Vyjadrujú príkaz, zákaz, výzvu, prosbu alebo radu.
➡️ Na konci sa píše výkričník (!), ale môže byť aj bodka.
➡️ Obsahujú rozkazovací spôsob slovesa (imperatív).
✍️ Príklady:

• Zavri dvere!
• Prosím, podaj mi knihu.
• Nehovor tak nahlas!
• Nechoď tam sám.

4. Želacie vety

➡️ Vyjadrujú želanie, túžbu, prianie alebo obavu.
➡️ Začínajú sa často slovami nech, kiežby, bodaj.
➡️ Končia sa výkričníkom alebo bodkou.
✍️ Príklady:

• Nech sa vám darí!
• Kiežby som sa mohol vrátiť v čase!
• Bodaj by si mal pravdu!
• Nech už je leto!

5. Zvolacie vety

➡️ Vyjadrujú silný citový vzťah (radosť, prekvapenie, hnev, smútok, obdiv, odpor).
➡️ Často majú formu oznamovacích, opytovacích alebo rozkazovacích viet, ale obsahujú citovo zafarbené slová.
➡️ Končia sa výkričníkom (!) alebo otáznikom (?).
✍️ Príklady:

• Aký nádherný výhľad!
• To je ale krásny pes!
• Preboha, čo sa stalo?!
• Ako veľmi mi chýbaš!

Druhy viet podľa členitosti

Triedenie viet podľa toho, koľko vetných členov obsahujú.

1. Jednočlenné vety

➡️ Nemajú dvojčlennú stavbu (podmet + prísudok).
➡️ Obsahujú iba jediný základný vetný člen.
➡️ Používajú sa na opis prostredia, pocitov alebo počasia.
➡️ Delia sa na:

A) Slovesné jednočlenné vety

🔹 Vyjadrujú dej, ktorý sa vzťahuje na neurčitý podmet (prírodné javy, počasie, neosobné konštatovania).
✍️ Príklady:

• Prší.
• Stmieva sa.
• Zvoní na prestávku.

B) Menné jednočlenné vety

🔹 Vyjadrujú stav, vlastnosť alebo situáciu, nemajú slovesný prísudok.
✍️ Príklady:

• Ticho.
• Krásna noc.
• Jeseň.

2. Dvojčlenné vety

➡️ Obsahujú podmet a prísudok.
➡️ Môžu byť:

A) Úplné dvojčlenné vety

🔹 Majú vyjadrený podmet aj prísudok.
✍️ Príklady:

• Deti sa hrajú na ihrisku.
• Auto zastalo na semafore.

B) Neúplné dvojčlenné vety

🔹 Nemajú vyjadrený podmet, ale dá sa logicky doplniť.
✍️ Príklady:

• Prišiel neskoro. (Kto prišiel? On.)
• Vyhrali sme! (Kto? My.)

3. Vetné ekvivalenty (nevlastné vety)

➡️ Sú to vety, ktoré nemajú úplnú skladbu, ale v komunikácii fungujú ako vety.
➡️ Používajú sa v bežnej reči, v reklamách, v dramatických textoch.
✍️ Príklady:

• Jasné! (odpoveď na otázku)
• Perfektný film! (hodnotenie)
• Na zdravie! (prianie pri prípitku)
• Ahoj! (pozdrav)

Porovnanie členitosti viet

Typ vety Charakteristika Príklady
Jednočlenná slovesná Vyjadruje stav alebo dej bez konkrétneho podmetu. Prší. Svieti slnko.
Jednočlenná menná Vyjadruje stav, vlastnosť alebo situáciu. Zima. Ticho.
Dvojčlenná úplná Obsahuje podmet a prísudok. Jana číta knihu.
Dvojčlenná neúplná Podmet je nevyjadrený, ale vieme ho doplniť. Prišiel neskoro. (On prišiel.)
Vetný ekvivalent Nemá úplnú stavbu, ale nahrádza vetu. Výborne! Na zdravie!

Zhrnutie

✅ Vety sa delia podľa obsahu (modality) na oznamovacie, opytovacie, rozkazovacie, želacie a zvolacie.
✅ Podľa členitosti ich rozdeľujeme na jednočlenné, dvojčlenné a vetné ekvivalenty.
✅ Jednočlenné vety môžu byť slovesné (Prší.) alebo menné (Ticho.).
✅ Dvojčlenné vety môžu byť úplné (Deti sa hrajú.) alebo neúplné (Prišiel neskoro.).
✅ Vetné ekvivalenty sú neúplné výpovede, ktoré fungujú ako samostatné vety (Výborne!).

Základné a rozvité vety

Základné a rozvité vety

Vety delíme podľa toho, koľko vetných členov obsahujú:

1. Základné vety

➡️ Obsahujú iba základné vetné členy – podmet a prísudok.
➡️ Sú jednoduché a neobsahujú žiadne rozvíjacie vetné členy.
✍️ Príklady:

• Deti spievajú.
• Auto ide.
• Strom rastie.
• Jana číta.

2. Rozvité vety

➡️ Okrem podmetu a prísudku obsahujú aj rozvíjacie vetné členy (napr. prívlastok, predmet, príslovkové určenie).
➡️ Dávajú viac informácií o predmete deja, čase, mieste, spôsobe, dôvode atď.
✍️ Príklady:

• Deti veselo spievajú na školskom koncerte. (príslovkové určenie spôsobu + miesta)
• Červené auto rýchlo ide po diaľnici. (prívlastok + príslovkové určenie miesta)
• Vysoký strom rastie v parku pri jazere. (prívlastok + príslovkové určenie miesta)
• Jana potichu číta dlhý román o láske. (príslovkové určenie spôsobu + predmet + prívlastok)

Porovnanie:

Typ vety Charakteristika Príklad
Základná veta Obsahuje iba podmet a prísudok. Dieťa spí.
Rozvitá veta Obsahuje aj rozvíjacie vetné členy. Malé dieťa sladko spí v postieľke. 

Súvetia - súvetie súradné a podradné

Súvetia – súvetie súradné a podradné

Súvetie je vetný celok, ktorý obsahuje dve alebo viac viet jednoduchých.

1. Súvetie súradné

➡️ Spája dve alebo viac rovnocenných viet.
➡️ Vety môžeme oddeliť čiarkou, spojkami (a, ale, však, lebo, alebo, preto, teda, i, no...) alebo spojkovými výrazmi (takže, pretože, avšak, hoci...).

🔹 Druhy súvetí súradných:
✅ Zlučovacie (dej sa odohráva súčasne) – spojky: a, i, aj, ani, tiež, jednak – jednak

• Príklad: Počasie sa zlepšilo a slnko začalo svietiť.

✅ Stavové (jedna veta vyjadruje podmienku pre druhú) – spojky: a pritom, a zároveň, a tak

• Príklad: Pozeral film a pritom si zapisoval poznámky.

✅ Odporovacie (vetné časti si odporujú) – spojky: ale, no, avšak, lenže, ibaže, hoci

• Príklad: Chcel som pomôcť, ale nevedel som ako.

✅ Vylučovacie (možnosť výberu) – spojky: alebo, či, buď – alebo, či – či

• Príklad: Buď pôjdeš so mnou, alebo zostaneš doma.

✅ Dôsledkové (druhá veta je dôsledkom prvej) – spojky: preto, a preto, tak, teda, takže

• Príklad: Bola unavená, preto si ľahla spať.

2. Súvetie podradné

➡️ Jedna veta je hlavná a druhá je vedľajšia (dopĺňa alebo rozvíja hlavnú vetu).
➡️ Vedľajšia veta sa pripája spojkami (že, aby, keď, ak, pretože, hoci, ako...) alebo vzťažnými zámenami (ktorý, čí, aký, kedy, kde...).

Druhy vedľajších viet

✅ Podmetová (odpovedá na otázku kto? čo?)

• Príklad: Je jasné, že úspech neprišiel náhodou.

✅ Prísudková (dopĺňa význam prísudku)

• Príklad: Moje želanie je, aby si sa usmial.

✅ Predmetová (odpovedá na otázky koho? čo? komu? čomu?)

• Príklad: Nevedel, či prídeš na čas.

✅ Prívlastková (rozvíja podstatné meno – aký? ktorý? čí?)

• Príklad: Film, ktorý sme včera videli, bol skvelý.

✅ Príslovkové určenia (vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu, účel, podmienku...)
🔹 Miesta (Kde? Kam? Kade?) – Bývam tam, kde je pokoj.
🔹 Času (Kedy? Odkedy? Dokedy?) – Keď sa zotmelo, zapli svetlá.
🔹 Spôsobu (Ako? Akým spôsobom?) – Urob to tak, ako si sa naučil.
🔹 Príčiny (Prečo? Z akej príčiny?) – Nešiel von, lebo pršalo.
🔹 Účelu (Načo? Za akým účelom?) – Prišiel, aby nám pomohol.
🔹 Podmienková (Kedy? Za akej podmienky?) – Ak bude pekne, pôjdeme na výlet.
🔹 Dôsledková (Aký dôsledok?) – Bol taký unavený, že hneď zaspal.

Zhrnutie:

✅ Súvetie súradné – vety sú rovnocenné, spojené spojkami (a, ale, lebo, preto).
✅ Súvetie podradné – jedna veta je hlavná, druhá je vedľajšia, spojené spojkami (že, aby, keď, ak).
✅ Vedľajšie vety môžu byť podmetové, prísudkové, predmetové, prívlastkové, príslovkové (miesta, času, spôsobu, príčiny, účelu, podmienkové, dôsledkové).

Vetné členy

VETNÉ ČLENY – PODROBNÉ POZNÁMKY K MATURITE

Vetné členy sú základné stavebné jednotky vety. Každý vetný člen má svoju funkciu a odpovedá na určitú otázku.

1. ZÁKLADNÉ VETNÉ ČLENY

1.1 PODMET

➡️ Hlavný vetný člen – vyjadruje, o kom alebo o čom sa vo vete hovorí.
➡️ Najčastejšie býva podstatné meno alebo zámeno.
➡️ Odpovedá na otázky KTO? ČO?

🔹 Druhy podmetu:

✅ Vyjadrený podmet – je priamo vo vete.
✍️ Príklady:

• Pes breše. (Kto? Pes.)

• Eva sa učí na maturitu. (Kto? Eva.)

✅ Nevyjadrený podmet – nie je priamo vo vete, ale vieme ho určiť z kontextu.
✍️ Príklady:

• Odišli domov. (Kto? Oni – nevyjadrený podmet.)

• Prišla o desiatej. (Kto? Ona – nevyjadrený podmet.)

✅ Všeobecný podmet – nevzťahuje sa na konkrétnu osobu, ale na všetkých.
✍️ Príklady:

• Vo vlaku sa nesmie fajčiť. (Kto? Ľudia všeobecne.)

• O takých veciach sa nehovorí.

✅ Podmet vyjadrený infinitívom – podmetom je neurčitok slovesa.
✍️ Príklady:

• Plávať je zdravé. (Čo je zdravé? Plávať.)

• Cestovať je zábavné.

✅ Podmet vyjadrený vedľajšou vetou – podmet je celá veta.
✍️ Príklady:

• Je pravda, že zajtra prídeš. (Čo je pravda? Že zajtra prídeš.)

• Je potrebné, aby si sa učil.

1.2 PRÍSUDOK

➡️ Hlavný vetný člen, ktorý vyjadruje dej, činnosť alebo stav podmetu.
➡️ Odpovedá na otázku ČO ROBÍ? ČO SA S NÍM DEJE? AKÝ JE? ČÍM JE?

🔹 Druhy prísudku:

✅ Slovesný prísudok – tvorí ho plnovýznamové sloveso.
✍️ Príklady:

• Jana čítala knihu. (Čo robila? Čítala.)

• Strom rastie.

✅ Menno-slovný prísudok (zložený) – tvorí ho spojenie sponového slovesa (byť, stať sa) a prísudkového menného vyjadrenia (podstatné meno, prídavné meno, číslovka, zámeno).
✍️ Príklady:

• Peter je učiteľ. (Čím je Peter?)

• Vonku je chladno. (Aké je vonku?)

✅ Modálny prísudok – obsahuje modálne sloveso môcť, musieť, vedieť, smieť, chcieť + neurčitok.
✍️ Príklady:

• Musíš sa učiť.

• Chceme ísť na výlet.

✅ Fázový prísudok – obsahuje fázové sloveso začať, prestať, zostať, pokračovať + neurčitok.
✍️ Príklady:

• Začalo pršať.

• Prestal fajčiť.

2. ROZVÍJACIE VETNÉ ČLENY

2.1 PREDMET

➡️ Rozvíja slovesný prísudok, dopĺňa význam slovesa.
➡️ Odpovedá na otázky KOHO? ČO? KOMU? ČOMU? O KOM? O ČOM? S KÝM? S ČÍM?

🔹 Druhy predmetu:

✅ Priamy predmet – je v akuzatíve (4. pád) bez predložky.
✍️ Príklady:

• Čítam knihu. (Čo čítam?)

• Písal list.

✅ Nepriamy predmet – je v ostatných pádoch.
✍️ Príklady:

• Pomohol priateľovi. (Komu?)

• Rozprával o dovolenke. (O čom?)

2.2 PRÍSLOVKOVÉ URČENIE

➡️ Rozvíja význam slovesa, vyjadruje miesto, čas, spôsob, príčinu, účel, podmienku, dôsledok.
➡️ Odpovedá na otázky KDE? KEDY? AKO? PREČO? NAČO? ZA AKEJ PODMIENKY?

🔹 Druhy príslovkového určenia:

✅ Miesta (Kde? Kam? Kade?) – Bývam v meste.
✅ Času (Kedy? Odkedy? Dokedy?) – Prídem zajtra.
✅ Spôsobu (Ako? Akým spôsobom?) – Bežal rýchlo.
✅ Príčiny (Prečo? Z akej príčiny?) – Nešiel von kvôli chorobe.
✅ Účelu (Načo? Za akým účelom?) – Prišiel pomôcť.
✅ Podmienky (Kedy? Za akej podmienky?) – Ak bude pekne, pôjdeme na výlet.
✅ Dôsledku (Aký dôsledok?) – Bol taký unavený, že hneď zaspal.

2.3 PRÍVLASTOK

➡️ Rozvíja podstatné meno, spresňuje jeho význam.
➡️ Odpovedá na otázky AKÝ? KTORÝ? ČÍ?

🔹 Druhy prívlastku:

✅ Zhodný prívlastok – prispôsobuje sa podstatnému menu v páde, rode, čísle.
✍️ Príklady:

• Krásny deň sa skončil.

• Zelené jablko ležalo na stole.

✅ Nezhodný prívlastok – nemení tvar, býva za podstatným menom.
✍️ Príklady:

• Cesta do školy bola dlhá.

• Prišiel muž z mesta.

2.4 DOPLNOK

➡️ Rozvíja podstatné meno aj sloveso zároveň.
➡️ Odpovedá na otázky AKÝ? AKO? V AKOM STAVE? ČO ROBIAC?

✍️ Príklady:

• Našiel ho unaveného.

• Videla ho plakať.

• Prišli sme spokojní.

Zhrnutie

✅ Podmet – kto? čo?
✅ Prísudok – čo robí? čo sa s ním deje?
✅ Predmet – koho? čo? komu? čomu?
✅ Príslovkové určenie – kde? kedy? ako? prečo?
✅ Prívlastok – aký? ktorý? čí?
✅ Doplnok – aký? ako? čo robiac?